Keltské hradisko na Ponickej Hute svojou tajuplnou krásou zasiahlo naše srdcia a vyvolalo nadšenie. To prerástlo v obrovskú chuť napísať o ľuďoch, ktorí tu prebývali v pradávnych dobách, zrozumiteľným štýlom. Okolie Banskej Bystrice je posiate líniou pravekých sídlisk a ciest, prekrytých lesným porastom, ako aj celé Slovensko. Zaslúžia si našu pozornosť. Títo naši predchodcovia tu žili, tvorili a zomierali, a tak zanechali svoje odtlačky v prachu minulosti. V autorskom kolektíve sme sa zišli z rôznych odborov, aby vznikla publikácia jedinečná na našom trhu, ktorú nepredkladáme ako odbornú literatúru, ale ako komplexný pohľad na spôsob života Keltov na našom území , ich remeslách, duchovnom živote a odlišnom vnímaní sveta . Priblížiť sa a dotknúť histórie skrz príbehy a legendy. Vdýchnuť život pokladom, ktoré vydala zem a pradávnym textom antických autorov. (Lucia Klinerová)

Ponická Huta ukrýva na vrchole kopca za kamenným bralom Baba praveké hradisko, ktoré miestny obyvatelia poznajú pod názvom Na Kláštore, nakoľko ho spájali s existenciou zaniknutého kláštora, po ktorom do dnešných čias nič neostalo. S týmto miestom je spojených množstvo legiend a budí v domácich rešpekt od nepamäti. V lesnom teréne sú stále viditeľné zvyšky valového opevnenia, ktoré je dlhé približne 500 metrov po celej južnej strane hradiska, ako aj stopy po pravekých prístupových cestách, vinúcich sa k bránam akropoly - najvyššej časti sídliska. K objaveniu zaujímavých nálezov pomohla náhoda a pod vyvrátenými koreňmi stromu sa objavilo veľké množstvo črepov z rôznych období. Najnovšie poznatky z miesta potvrdzujú súvislé osídlenie od neskorej doby kamennej až po sťahovanie národov. Najvýraznejšie sa na hradisku v Ponickej Hute prejavilo etnikum Keltov - Kotínov, ktoré preniklo na naše územie už koncom 5. storočia pre Kristom. Významné nálezy z hradiska, ako kopije z doby laténskej, hromadný nález železných nástrojov zo strednej doby železnej a ďalšie, spájajú život na hradisku predovšetkým s ťažbou a spracovaním železnej rudy z miestnych ložísk. Toto hradisko však nie je ojedinelé v okolí a pod lesným porastom sa po celej dĺžke Hrone rozprestiera celá línia ďalších.

Hradisko Na Kláštore ukrýva však ešte jedno prekvapenie pre návštevníka, ktoré je najkrajším miestom na akropole - tajomný kamenný portál, silne pripomínajúci bránu do iného sveta. Kultové rituály u Keltov sa odohrávali najčastejšie pod holým nebom a úmyselne vyhľadávali prírodné útvary, ktoré sa stávali ich dejiskom. Mali bohaté astronomické poznatky a s tým súviseli aj svätyne, ktoré symbolizovali spojenie života a smrti.

Uvedenie knihy do života...

V sobotu (14.11.2015) na chate pod hradiskom na Ponickej Hute sa udial nie celkom obyčajný deň. Už od rána sa začínali schádzať pozvaní hostia na významnú udalosť, pred chatou rozvoniaval guláš a atmosféra bola vynikajúca. V pozadí bolo počuť keltské melódie a nechýbali ani samotní Kelti, ktorí s úsmevom vítali ľudí nadšených históriou. Celé miesto ožilo v čase. Vonku bratia Drábikovci zručne predvádzali svoje umenie odlievania bronzu a vo vnútri sa tkalo na kartičkách (karetkách). Všade vládol čulý ruch a viedli sa priateľské debaty. Bol to veľký deň, hlavne pre autorov knihy, ktorí sa spolu s ďalšími priaznivcami zmenili na novodobých Keltov. Nechýbali ani deti.

Okolo obedňajších hodín stúpalo nadšenie z očakávaného príchodu krstného otca knihy, populárneho historika Pavla Dvořáka. Srdečne ho uvítali aj samotní autori Lucia Klinerová, Daniel Dioši a Štefan Kordoš. O 14:30 hodine sa začal slávnostný začiatok, kde Lucia Klinerová oficiálne privítala všetkých hostí a v mene autorského kolektívu poďakovala sponzorovi a organizátorovi pánovi Jurajovi Hromadovi z Ponickej Huty. Hosťom sa krátko prihovoril aj pán Dvořák.

Aj vďaka amatérskym archeológom a nadšencom histórie, sa Kelti v našom regióne pomaly zviditeľňujú ako naši predkovia, ktorí tu zanechali svoje odtlačky a mnohé zvyky, ktoré by sme si dnes s nimi už ani nespájali. Novou publikáciou sa pokúsili priblížiť život Keltov, vdýchli im život cez príbehy, nálezy a zachované spisy antických autorov v zrozumiteľnom štýle. Spolupracovali s odborníkmi na archeológiu, geológiu a tiež astronómiu. Zaujala aj Pavla Dvořáka, ktorý sledoval vznik knihy. Napísal do nej aj svoje riadky v úvode a prijal úlohu "krstného otca".

Prekvapením bol aj samotný rituál pokrstenia. Obsahoval prvky keltskej mystiky a symbolizmu. Kotlík zastáva v keltskom náboženstve dôležité miesto, ako symbol blahobytu, hojnosti, zdravia a duchovnej múdrosti. V keltských mýtoch sú kotlíky spájané so znovuzrodením prostredníctvom vody priamo z nich, s kúzelnými nápojmi a túto symboliku ukázali aj pri krste knihy. O všetkom sa môžete dočítať priamo v kapitole o náboženstve a duchovnom živote Keltov.

Po slávnostnom uvedení knihy Keď pri Hrone vládli Kelti do života si mohli záujemcovia o staré remeselné techniky vyskúšať aj tkanie na kartičkách alebo prezrieť expozíciu nálezov z hradiska. Na druhý deň bol zorganizovaný výstup na hradisko v Ponickej Hute, spoločne s historikom Pavlom Dvořákom.